Obsah
Obec Kluknava
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1304, kedy sa spomína ako „CLICHNO“. V roku 1316 sa už spomína ako CLUCHNOW-CLYCHNOW, v roku 1336 ako KLUKNOW, v roku 1786 ako KLUKNAWA a v roku 1920 ako KLUKNAVA. Slovenské meno má podľa kľuky Hornádu, ktorá je zavinená Dolinským potokom, ktorý obcou preteká. Kluknava ako samostatná obec vznikla na základoch staršej Richnavy. Materiál zo zničeného richnavského hradu bol použitý ako stavebný materiál na stavbu kaštieľa v Kluknave.
05.11.2018
Oznámenie k voľbám do orgánov samosprávy obcí
Na základe rozhodnutia predsedu NR SR č. 203/2018 Z.z. boli vyhlásené voľby do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa budú konať dňa 10. novembra 2018 od 7.00 do 22.00 hod. Volebné miestnosti v obci Kluknava sú: pre okrsok č. 1 - Sobášna miestnosť Obecného úradu v Kluknave a pre okrsok č. 2 – Štefanská Huta – obecné priestory na súpisnom čísle 599.
18.10.2018
Rekonštrukcia telocvične a jej slávnostné otvorenie
Rekonštrukcia telocvične a jej slávnostné otvorenie - 17.10.2018
História obce a života jej obyvateľov
Kluknava sa nachádza v Spišskom regióne. Vznikla po roku 1300 v chotári staršej osady, zvanej Stará Richnava.Prvá písomná zmienka je z roku 1304, kde sa spomína ako Cluchnow, Clychnow. 1773 - Klukno, Kluckenau, Kluknawa, 1786 - Klekenau, Kluknó, Klukenau, Kluknowa, 1808 - Kluknó, Klukenaou, Klukńawa, 1863 - 1913 Kluknó. Súčasný názov Kluknava sa používa od roku 1920. Etymologický rozbor názvu Kluknava dokazuje miesto vzniku obce, slovo KLUK, pomnožné KLUKY - s významom chumáč, kúdeľ, spleť koreňov stromov, zo staroslovienčiny sa vyvinulo v ruštine klok, v poľštine klaki, v češtine kluk - klčovanie. Na mieste dnešnej Kluknavy boli v rannom stredoveku husté lesy. Klčovaním sa pracne získavala ďalšia orná pôda pre rozšírené osídľovanie. V povodí Kluknavského potoka sa usadzovali uhliarske a roľnícke rodiny. Obyvateľstvo je zväčša domáceho pôvodu, slovanského. Neustále ho pribúdalo a to prirodzenou natalitou i vnútornou kolonizáciou v 15. a 16. storočí. Osada patrila od 13. storočia pod panstvo Richnavského hradu. Panovník Matej Korvín ju v roku 1460 dal Imrichovi Zápoľskému a Šebastianovi z Rozhanoviec za 12 tis. zlatých. V roku 1461 dobyl Richnavský hrad Ján Jiskra, ale o rok ho získava späť Zápoľský a vlastní ho i s priľahlými obcami do roku 1528. Po Zápoľských sa majiteľom hradu stáva evanjelický rod Thurzovcov. Po ich vymretí sa v roku 1693 vlastníkom Spišského a Richnavského hradu s majetkom a prinaležitými obcami stáva zakladateľ spišskej línie katolíckych Czákyovcov - Štefan III., ktorý zomrel v roku 1699. Majetok si medzi sebou rozdelili početní príbuzní . Imrich III. Czáky získal Kluknavu a ďalšie obce. Bol prvým z kluknavskej vetvy Czákyovcov, ktorá splynula s iliašovskou vetvou v 19. storočí.Sídlo panstva z kluknavského kaštieľa prešlo do Smižian. Hilárovi Czákymu patril na konci 19. storočia celý kluknavsko-iliašovský majetok. Býval v Spišskom Hrhove.
