Rastliny a živočíchy

Živočíšstvo

Podľa mapy živočíšnych regiónov Slovenska patrí celé územie do provincie Karpaty a oblasti západné Karpaty. Hnilecké vrchy sú ďalej súčasťou Vnútorného obvodu, Centrálneho okrsku a Rudohorského podokrsku. Ostatná časť katastra patrí do Vonkajšieho obvodu a Podtatranského okrsku. Súčasné druhové zloženie živočíšstva je dôsledkom geografickej polohy, klimatických i vegetačných pomerov formujúcich vývoj a zloženie zoocénoz, ktoré sú viazané na jednotlivé vegetačné stupne. Pomerne bohaté a pestré je drobné živočíšstvo lesov. V pôde a podraste žije veľké množstvo mäkkýšov, kôrovcov, pavúkov, kobyliek, motýľov, srpíc, dvojkrídlovcov, chrobákov a pod. Zo stavovcov sú charakteristickými druhmi hôr mlok karpatský, zmija obyčajná, tetrov obyčajný, hlucháň obyčajný, jariabok hôrny, ďubník trojprstý, orešnica perlavá, sýkorka chocholatá, sova obyčajná, drozd kolohrivý, plch hôrny, veverica obyčajná, kuna hôrna, jazvec obyčajný, líška obyčajná, mačka divá, rys ostrovid, vlk obyčajný, srnec lesný, diviak obyčajný, a mnohé ďalšie. Vo vodnom toku Hornádu sú tieto ryby : jalec obyčajný, ostriež obyčajný, pstruh potočný, hrebenačka obyčajná, zubač obyčajný, úhor obyčajný, plotica lesklá, červenica obyčajná. V Dolinskom potoku sú tieto ryby : pstruh potočný, belička obyčajná, . Z obojživeníkov sa tu vyskytujú mloky, ropucha obyčajná a skokan hnedý. Záujmové územie v oblasti lesných komplexov Sľubice, Roháčky a Hnileckých vrchov predstavuje koridor významných migračných ťahov vysokej zveri. Celkovo možno živočíšstvo územia rozdeliť do dvoch živočíšnych spoločenstiev , kde patria nasledovné biotopy : 1. živočíške spoločenstvá hôr /biotop lesnej pôdy a prízemia lesa, biotop stromov a biotop okrajov lesa/ 2. živočíšne spoločenstvá odlesnených území /biotop poľných hôrok, biotop krovia, biotop lúk, biotop ľudských sídlisk, biotop tečúcich vôd a vodných nádrží/.

Lesné spoločenstvá a rastlinstvo

Kataster Kluknavy zasahuje podľa fytogeografického členenia Slovenska do oblasti západokarpatskej flóry. V rámci nej sa tu nachádzajú dva obvody : 1. obvod predkarpatskej flóry - podobvod Slovenské rudohorie a podobvod stredné Pohornádie, 2. obvod východoslovenskej flóry - podobvod Východné Beskydy - šarišská vrchovina. Rastlinné spoločenstvá za predpokladu, že sa zachovali v prirodzenej podobe, sú relatívne dobrým odrazom klimatických, georeliéfnych, geologických a iných podmienok. Rekonštrukcia pôvodných spoločenstiev je však v súčasných podmienkách, vzhľadom na podstatný vplyv človeka na vegetáciu, pomerne náročný proces. Proces antropizácie postihol nielen Kluknavskú kotlinu, ale čiastočne aj lesnú krajinu okolitých pohorí. Z hľadiska potencionálnej vegetácie sú v Hnileckých vrchoch dominantné bukové a bukovo-jedľové lesy. Na nive Hornádu a Dolinského potoka sú pôvodnou vegetáciou jelšové lesy na nivách horských a podhorských vodných tokov. Rozlohovo najvýznamnejšie sú v katastri obce karpatské dubovo-hrabové lesy, menšiu rozlohu majú podhorské bukové lesy a javorovo-lipové lesy v nižších polohách v masíve Roháčky a dubové lesy na kyslých podložiach v masíve Sľubice. Pôvodná vegetácia v kotline bola človekom úplne odstránená. Lužné lesy popri vodných tokoch sa takmer nezachovali. V súčasnej vegetácii prevládajú plochy kultúr /polia, lúky, pasienky/. Lesné spoločenstvá sa zachovali len fragmentálne na menej prístupových vyvýšených častiach kotliny. Ide prevažne o borovicové, prípadne smrekové monokultúry. V nových podmienkách vytvorených človekom sa sformovali tzv. náhradné spoločenstvá , napr. kriačiny na medziach a pasienkové a lúčne spoločenstvá. Pôvodné lesy v horských celkoch územia sa zachovali len na niektorých neprístupných skalných miestach. Tam, kde sa mohol človek dostať, zasiahol do štruktúry lesných porastov. V masíve Roháčky prevládajú bučiny s výskytom buka lesného a primiešaným smrekom obyčajným, jedľou bielou, borovicou lesnou, smrekovcom opadavým a javorom horským v drevinnej skladbe. V Hnileckých vrchoch v katastrálnom území prevádajú smrekové monokultúry. V masíve Sľubice dominujú smrečiny, v menšej miere bučiny.